So slovíčkom kortizol ste sa už určite stretli v našej dobe stresu alebo pri problémoch so spánkom.
Býva často spojovaný s negatívnym účinkom na naše zdravie, to ale platí vtedy ak sme jeho pôsobeniu vystavení po dlhšiu dobu. Pri chronickom strese.
Kortizol je hormón (steroidný), patrí do skupiny glukokortikoidov a produkujú ho nadobličky, z ktorých sa uvoľňuje do krvného obehu, a ten ho potom rozvádza po celom našom organizme.
Ovplyvňuje naše telesné procesy a vyplavuje sa vo väčšom množstve v prípade stresovej udalosti, našich starostí.
Náš mozog vyšle signál k jeho vylúčeniu v prípade ak sme ohrození alebo pri inej nebezpečnej situácii. (útek, , strnutie, boj)
Pre náš ľudský organizmus jeho nárazová produkcia neznamená skoro žiadny negatívny dopad, iné je to ale v prípade chronicky vysokej hladiny kortizolu.
Jedná sa o nespavosť, nadváha, výkyvy nálad, zvýšená únava, vyčerpanie, vysoký krvný tlak, cukrovka či žnížená schopnosť sústredenia a koncentrácie.
Jeho najvyššia hladina je ráno a počas dňa klesá. K jeho nárastu dochádza často
v našej reakcii na stres.
Je to dôležitý hormón pre naše optimálne zdravie a telesnú výkonnosť.
Dodáva nám energiu a elán, aby sme vstali a rozhýbali sa. Vďaka nemu sme bdelí a ostražití, zvyšuje našu silu, sústredenosť a vitalitu.
Zlý teda nie je samotný hormón kortizol ale problémy začnú vznikať vtedy, keď sa ho tvorí priveľa alebo primálo.
Autor knihy "The Adrenal reset Diet" (Diéta na resetovanie nadobličiek) Alan Christianson uvádza, že "Kortizol je hormón nadobličiek, ktorý riadi denný rytmus tela. Predstavte si ho ako zabudovanú kanvicu na kávu. Ráno sa zobudíte, lebo vaše nadobličky vám pripravili čerstvú várku. V noci zaspíte, lebo žľazy kanvicu odstavili."
Kortizol je nevyhnutný pre náš cirkadiánny rytmus, jeho hladina ráno prirodzene stúpne aby sme mohli vstať, tešiť sa zo života a byť aktívni. Potom v priebehu dňa jeho hladina postupne klesá. Navečer klesne na dno aby sme sa pripravili na spánok.
Takto by to malo vyzerať pri správnom fungovaní tohto hormónu.
Lenže niektorým z nás hladina kortizolu vystúpi vtedy, keď by mala byť nízka a opačne.
Potom je človek unavený a napätý.
Z fyziologického hľadiska ste v noci vyčerpaní, no zároveň najbdelší.
Ráno, keď by ste sa mali cítiť najviac svieži a oddýchnutí, takmer nedokážete vstať z postele.
Mali by ste vedieť, že koncentrácia kortizolu stúpa a hladina melatonínu klesá a naopak, čiže sa "správajú" tieto hormóny opačne, protichodne.
Ak teda stimulujeme tvorbu jedného hormónu vo vhodnom čase, automaticky tým podporíme normálne fungovanie toho druhého.
Denné pôsobenie slnečného svetla je preto dôležité, že podnecuje funkcie našich hormónov a teda aj kortizolu.
Pri výskume, kde porovnávali pôsobenie slnečného svetla v porovnaní s pobytom v šere, zistili výrazné zníženie (v šere) hladiny kortizolu v ďaľších fázach dňa.
Naše gény doslova očakávajú, že sa budeme vystavovať slnečnému žiareniu. Inak nedokážu prirodzene riadiť náš cyklus spánku a bdenia.