História zmeny času
V roku 1784 sa po prvýkrát zrodila myšlienka zmeny času v článku Benjamina Franklina. Napísal, že ľudia by mali ísť skôr spať a skôr si privstať, aby denné svetlo využívali efektívnejšie. Tvrdil, že by sa tak ušetrilo na sviečkach.
V roku 1907 sformuloval návrh na zmenu času William Willet (londýnsky staviteľ) v eseji "Plytvanie denného svetla".
Dôvodom boli stúpajúce náklady na dopravu, podniky, osvetlenie miest.
Historicky ako prvé krajiny, ktoré zaviedli zmenu času boli USA a Kanada.
V Európe sa v niektorých európskych štátoch zaviedol letný čas počas prvej ale i druhej svetovej vojny.
V tehdajšom Československu začal platiť od roku 1979, v čase energetickej krízy.
Najprv v roku 1916 sa zaviedla táto zmena, no netrvala dlho. V roku 1918 sa toto opatrenie zrušilo.
Zaviedlo sa opäť počas druhej svetovej vojny. A čo bolo príčinou?
K prijatiu zmeny času prispela aj energetická kríza v tomto období. Čas sme si posúvali
v prvú aprílovú sobotu o polnoci, od roku 1981 to už bolo počas posledného marcového víkendu. Letný čas sa končil počas posledného septembrového víkendu, v noci zo soboty na nedeľu o 01:00hod.
Zmena času sa presunula na 02.00 h v noci (na jar) a 03.00 h (na jeseň).
Dôvodom je vplyv na dopravu a to predovšetkým železničnú.
Európska komisia v roku 1996 predĺžila obdobie letného času každoročne od posledného marcového víkendu až do posledného októbrového víkendu.
Táto zmena času ako ju poznáme teraz, je to od roku 1996, kedy ju zaviedla Európska komisia v rámvi EU. Letný čas trvá sedem a zimný päť mesiacov.
Nepriaznivé účinky zmeny času
Každý z nás má okrem stredoeurópskeho času aj svoje vlastné biologické hodiny, a tie sa nezhodujú s posunom hodín.
Nie každý tieto zmeny znáša bez problémov.
Táto zmena môže narušiť náš cirkadiánny rytmus, naše vnútorné biologické hodiny, ktoré nám riadia náš spánok a bdenie, ale aj mnoho ďaľších biologických procesov, ako našu imunitu, regulujú našu telesnú teplotu, tvorbu hormónov a mnoho ďaľších.
Predovšetkým lekári upozorňujú, že vybočením z normálneho stredoeurópskeho času, ktorý viac zodpovedá naším prirodzeným biorytmom ale aj živočíchom v tomto našom zemepisnom priestore, prichádza k narušeniu našich biorytmov.
A to je dôsledkom vzniku rôznych civilizačných chorôb. Týka sa to predovšetkým určitej skupiny ľudí, tzv. zraniteľných osôb.
Sú to najmä starší ľudia, chronicky chorí, ľudia s kardiovaskulárnymi problémami ale aj malé deti. Ľudia, ktorí užívajú pravidelne lieky v určitý čas. Organizmus si musí zvyknúť na dávkovanie v daný čas, a niektorí môžu zažívať zhoršené psychické nastavenie.
Na zmenu si zvykajú ťažšie, horšie sa vyspia a ešte dva týždne po prechode sa to prejavuje napríklad na zvýšenej nehodovosti.
Pokiaľ sa nachádzate v niektorej z uvedených skupín buďte opatrnejší.
Štúdie zistili súvislosť medzi zmenou času a krátkodobým rizikom srdcového infarktu, mozgovej príhody, dopravných nehôd, návštev na pohotovosti a vážnych porúch nálady.
Nedostatok spánku spôsobený zmenou času môže ovplyvniť naše myslenie, rozhodovanie a produktivitu.
Menej negatívnych účinkov na zdravie sa spája s "ustupovaním" na jeseň, štúdie zaznamenali niektoré abnormálne zmeny, ako napríklad nárast užívania psychoaktívnych látok u mužov vo veku 20 rokov a starších.
Vo Švédsku zistili zväčšený výskyt srdcových infarktov, a to v prvých troch dňoch po zmene času.
MUDr.Eva Feketeová PhD., z Neurologickej UPJŠ LF a UNLP Košice, podľa ktorej dánski vedci zaznamenali nárast depresií počas 10 týždňov od zmeny času a v Austrálii bol zasa zistený štatisticky významný nárast samovrážd u mužov po posune času - a to jesennom aj jarnom.
Posun času na nás pôsobí nepriaznivo, rozhodí to náš biorytmus.
Jesenný posun času môžeme vnímať lepšie. Spíme o hodinku dlhšie, ALE.
Po pár dňoch môžeme zistiť, že chodíme neskôr do postele o hodinu ale naše biologické hodiny sa začnú prebúdzať po starom, a v skutočnosti spíme o hodinu kratšie, ako sme chceli.
Chýbajúca hodina svetla podvečer môže byť spúšťačom duševného ochorenia, zimnej depresie ale aj bipolárnej poruchy.
Na striedanie času si naše biorytmu navyknú, ale postupne.
Sme denné tvory, máme cez deň bdieť a v noci spať.
Sme prednastavení na to, aby sme podávali výkon počas svetlej časti dňa. Niekto znáša tieto zmeny lepšie, niekto horšie. Keď letíme do zahraničia, niektorí z nás si zvyknú na časový posun za pár hodín, iným to trvá aj niekoľko dní. To platí aj o práci na zmeny.
Prirodzené svetlo má najsilnejší vplyv na cirkadiánny rytmus nášho tela. Dokonca aj v zamračenom dni poskytuje prirodzené svetlo viac osvetlenia, ktoré funguje na zosúladenie nášho cirkadiánneho rytmu, než umelé vnútorné osvetlenie. Ak chcete znížiť poruchy spánku po prechode na letný čas, naplánujte si, že pôjdete von, ideálne ráno,
a vystavte sa slnku, svetlu v nedeľu po zmene času.
Ak žijete v chladnom podnebí, ktoré sťažuje pobyt vonku, roztiahnite závesy a posaďte sa blízko okna, aby ste si užili zmysluplnú dávku prirodzeného svetla. To platí aj pre tých, ktorí pracujete v kancelárii a ste vystavení neustálemu umelému osvetleniu. Pokiaľ máte problémy so spánkom, snažte sa premiestniť k oknu, a ak sa to nedá, váš pobyt na dennom svetle by mal byť dvojnásobný. Ráno a poobede sa snažte ísť dve-tri zastávky pešo, odparkujte si auto na väčšiu vzdialenosť od práce.
Dodržiavajte svoju stabilnú rutinu, obmedzte alkohol aj kávu, už od poobedia. Minimálne hodinu-ideálne 90 minút pred spaním by ste nemali pozerať do modrého svetla, t.j. PC a mobilu. Zo začiatku to bude pravdepodobne náročné ale dá sa na to zvaknúť :-)
Ak svoj mobil musíte mať v spáľni, dajte si ho od hlavy čo najďalej, najlepšie na opačný koniec vašej postele. Na mobile si viete prenastaviť svetlo ne červenú farbu.
Zmenu si nastavte po niekoľkých minútach, nanajvýš po desiatkach minút, nie celej hodiny naraz.
Neukracujte si svoj spánok hneď od prvého dňa zmeny.
Koniec letného času môže byť príležitosťou na zlepšenie vašich spánkových návykov.
Zdroj: Veda na dosah