mojpribeh1.png

Skúšala som zo začiatku rôzne „osvedčené“ tabletky z lekárne, zatiaľ bez predpisu, všetky možné babské rady cez bylinky, mlieko s medom, liečivé lampy a svetlá, navštevovala som liečiteľov, absolvovala som rôzne masáže, regresnú terapiu, hypnózu ale nič mi nepomáhalo.

Zháňala som všetky dostupné informácie, aj tie zahraničné.

Ale nezaberalo nič.

 

Boli noci, keď som zaspala od únavy na hodinku maximálne dve, ale potom som bola až do rána hore. Niekedy to bolo zase opačne, nezaspala som a nadránom som zaspala na hodinku, dve, tri.

Neustále som pozerala na hodinky, bola som nervózna, nešťastná

a nevedela som myslieť na nič iné ako na spánok.

Nevidela som z toho žiadne východisko, žiadne riešenie.

Celé dni ma trápila únava, bola som podráždená, nič mi neprinášalo radosť, chcela som len jediné – prežiť daný deň.

Začala som odkladať prácu, prestala som šoférovať,

obmedzila som sociálne kontakty.

Nemala som silu.

Trvalo mi pár mesiacov, kým som pozbierala všetky zvyšné sily

a odhodlala som sa ísť k lekárovi.

Možno by mi to trvalo ešte dlhšie, ale neutíchajúca bolesť a pichanie v hlave mi nahnali strach.

Dostala som tašku liekov. Hypnotiká mi začali zaberať,

začala som spávať v kuse  tri-štyri hodiny. Nebolo to veľa ale bol to veľký pokrok, a ja som začala ako tak fungovať. Po mesiaci som spávala päť-šesť hodín.

A tu sa začal môj kolotoč závislosti. Lekárka mi každý mesiac predpísala tašku liekov, niektoré mi nezaberali vôbec, niektoré boli tak silne návykové, že ak mi dala recept na nové, tie mi nepomohli spať.

Pamätám si na jedny hypnotiká, ktorých som sa nechcela vzdať a už mi ich nechcela dalej predpísať.

Prosila som ju, žobronila aj plakala od strachu aké noci ma čakajú.

Nepomohlo, vedela ako psychiatrička aké je moja závislosť veľká.

No mne ani tieto okamihy neotvorili oči.

Celé to trvalo skoro desať rokov. Každý mesiac to isté, kontrola, nový recept, lieky.

Každý jeden, kto už navštívil psychiatra vie čo to obnáša.

Nemáte čas sa porozprávať, dozvedieť sa niečo čo by vám možno v tej chvíli pomohlo, pretože vonku čaká ďalšia desiatka ľudí.

Každodenný spánok nebol samozrejmosťou. Stávalo sa mi často,

že som niektoré dni aj niekoľko dní po sebe nevedela zaspať, ani spať.

Niekedy stačila jedna tabletka, inokedy ani tri nepomohli. Najhoršie boli rána. Síce spíte ale váš deň začína nesmiernou ospalosťou, cítite svoje telo

ako bojuje vstať. Celý ten čas som ráno nebola schopná si zašportovať,

či si ísť zabehať. Nevládzete, trvá vám aj dve hodiny, pokiaľ sa úplne preberiete.

Tak isto je to so šoférovaním.

Každučký jeden deň som bojovala o svoj spánok. Utekali dni, týždne, mesiace, roky. Vôbec som sa nezamýšľala nad tým, ako z toho kolotoča von.

Zvykla som si.

Hovorí sa, že náhody neexistujú.

Rozhodnutie plnohodnotne žiť a mať denne kvalitný spánok bolo kľúčové.

V jeden deň som sa rozhodla spať bez hypnotík. Moja myseľ a moje myšlienky ma neustále ťahali k tomu bezpečnejšiemu, overenému. K tabletkám.

Ale moje rozhodnutie a viera v seba, že to dokážem bola silnejšia.

Potrebujeme uzdraviť naše vedomie, chorá myseľ bude vytvárať vždy chorú realitu.

Tabletky na spanie a ich dlhodobé užívanie mi privodili ďalšie ochorenia, dokonca som ťažko chorá osoba. A preto som sa rozhodla iným ukázať, že náš spánok je pre nás všetkých prirodzený, len sme na to niektorí zabudli.

Prešla som si dlhou cestou ale vy nemusíte.

Nemusíte zháňať nové informácie, všetko čím som si prešla a čo funguje vás naučím.

Spím denne v priemere 7,5hodiny, ráno vstávam oddýchnutá, svieža a teším sa na produktívny deň.

Ukážem Vám ako sa dá spať každú jednu noc kvalitne, bez liekov a strachu.

sssssss.png