Zobudili ste sa oddýchnutí, plní sily a energie? Alebo ste sa v noci budili, ba dokonca ste nemohli ani zaspať?
Dnes celý článok budem zväčša zdieľať z úžasnej knihy "Zachovajte si bystrosť", autorom je Dr. Sanjay Gupta (americký neurochirurg) indického pôvodu, medicínsky korešpondent CNN, viacnásobný nositeľ ocenenia Emmy za vynikajúci vedecký program. Pôsobí ako docent neurochirurgie, je členom Národnej akadémie medicíny a aj členom Americkej akadémie vied a umení.
Je ešte toho omnoho viac.
Lekár, ktorý operuje ľudské mozgy, vidí do nich, odstraňuje to, čo tam nepatrí a skúma našu tzv. "čiernu skrinku".
Zaujal ma kniha akou formou je napísaná a predovšetkým autorove dlhoročné skúsenosti
z praxe neurochirurga.
Pár faktov o našom mozgu:
-typický mozog predstavuje 2-2,5% celkovej telesnej hmotnosti, ALE využíva 20% celkového príjmu energie a kyslíka
-mozog tvorí približne 73% vody, preto aj 2% zníženie hydratácie v tele ovplyvní našu pozornosť, pamäť a ďaľšie kognitívne (vnímanie, myslnie, učenie, rozhodovanie, jazyk, uvedomovanie atď.) schopnosti
-mozog dosahuje zrelosť ako posledný orgán, úplnú zrelosť dosuhuje vo veku 25 r.
-mozog začína spomaľovať vo veku 24 r., ale jednotlivé kognitívne zručnosti dosahujú vrchol v rôznom veku, bez ohľadu na to, koľko máme rokov, sa v niektorých veciach pracdepodobne stále zlepšujeme. Extrémnym prípadom je slovná zásoba, ktorá môže dosiahnuť vrchol až v 70-tke
-každú minútu pretečie mozgom 750 až 1 000 mililitrov krvi (stačí to na naplnenie fľaše vína a ešte trošku zostane, každú minútu!
-informácie v mozgu sa šíria rýchlejšie, ako je rýchlosť niektorých pretekárskych áut - až 400 km/hod
-existujú dôkazy o tom, že časť mozgu - hipokampus (je považovaná za centrum pamäti), je výrazne váčší u ľudí, ktorých zamestnanie si vyžaduje vyššie kognitívne nároky, ako u priemerného človeka
a mohla by som pokračovať. Všetky údaje o mozgu sú fascinujúce, ešte množstvo vecí o ňom nevieme.
A jednou z kľúčových vecí a ako sám autor tvrdí najkľúčovejšou pre náš zdravý mozog je náš zdravý spánok.
"Veľmi dlho som podceňoval hodnotu spánku a teraz si želám, aby som mohol získať tie hodiny - možno aj roky - , o ktoré som prišiel, späť. Dnes si zaraďujem spánok takmer na začiatok môjho zoznamu priorít." píše autor.
Mýtus: Telo sa počas spánku vypína. Keď sa vyspíte menej, nič sa nedeje, dospíte to cez víkend.
FAKT: Spánok je čokoľvek, len nie strata času.
Telo vtedy hojí tkanivá, posiľňuje pamäť, dokonca rastie.
Pred niekoľkými generáciami sme ani nechyrovali o spánkovej medicíne, dnes ide o rešpektovanú oblasť výskumu.
Výskumy presvedčivo dokázali, že spánkové návyky rozhodujú o všetkom - akú máte chuť do jedla, ako rýchlo pracuje váš metabolizmus, aký silný máte imunitný systém, ako jasne uvažujete, ako dobre zvládate stres, ako rýchlo a ľahko sa učíte a ako dobre si viete usporiadať zážitky v mozgu a pamätať si.
Spánok je nevyhnutne dôležitý pre konsolidovanie a ukladanie spomienok, aby sme si ich mohli neskôr vybaviť. Výskumy ukazujú, že čerstvé spomienky, vrátane toho , čo sme sa za deň naučili, sa presúvajú z krátkodobého "úložiska" v hipokampe na "pevný disk" v neokortexe pri hlbokom spánku. Inými slovami, spánok vyčistí hipokampus, aby mohol prijať nové informácie a spracovať ich. BEZ SPÁNKU toto neprebehne.
Autor píše aj o iných chorobách, ktoré vznikajú následkom zlého spania. Mňa ešte zaujala jedna veľmi zaujímavá informácia tzv. "Cyklus preplachovania", ktorá sa zaraďuje medzi najnovšie a najfascinúcejšie zistenia o spánku. Telo odstraňuje odpadové látky a tekutiny z tkanív pomocou lymfatického systému. Donedávna sa vedci nazdávali, že mozog nemá svoj vlastný lymfatický systém. Až v r.2012 Dr.Jeffrey J.Iliff opísal samočistiacu funkciu mozgu, ktorou sa zbavuje odpadových látok. Neschopnosť odstrániť odpad z mozgu môže súvisieť s vyšším rizikom vzniku demencie.
Zlý spánok bráni mozgu, aby sa zbavil odpadových látok, takže v ňom ostáva viac tzv.amyloidu, ktorý spúšťa Alzheimerovu chorobu. Tá potom urobí z mozgu cintorín neuronóv a ešte viac zhorší spánok.
A čo autor hovorí na tabletky na spanie?
Takmer všetky tabletky na spanie, či už na predpis alebo voľnopredajné, vám síce pomôžu rýchlejšie zaspať, ale neposkytnú vám taký odpočinok ako prirodzený spánok. Niektoré dokonca zvyšujú riziko mentálneho úpadku a demencie. Benzodiazepíny ako napr.diazepam, xanax, často predpisované na nespavosť alebo úzkosť, sú návykové a súvisia so vznikom demencie. Bežne dostupne voľnopredajné lieky sa spájajú s vyšším rizikom vzniku Alzheimerovej choroby.
Lekár a vedec, ktorý sa vo svojej praxi stretol s rôznymi pacientami a "ich mozgami", ktorí boli tesne po úraze, mali nádorové ochorenia alebo trpeli demenciou či Alzheimerovou chorobou.
Sám hovorí o spánku ako jedným z najdôležitejších funkcií nášho organizmu. Aký má obrovský vplyv náš spánok na náš mozog.
Zdravý spánok je o rutine, pravideľných návykoch. Dodržiavať spánkovú hygienu je základným predpokladom k dobrému, prirodzenému spaniu. Pokiaľ užívate hypnotiká a chceli by ste to zmeniť, je najvyšší čas. Nič nám nevráti ten "stratený čas" s neustálym bojom či budem alebo nebudem večer opäť spať. Máme toľko krajších starostí v živote :-)
Prajem Vám krásne sviatky, kvalitný spánok a možno tip na darček "Zachovajte si bystrosť".