Ľudia od nepamäti siahajú po účinkoch prírodných látok ale aj tých umelo vytvorených k uľahčeniu od starostí.
Niektoré vedia navodiť tzv. "povznesený stav", aby sme na určitý čas na niektoré veci zabudli a sa nám aspoň na určitú dobu uľavilo.
Psychoaktívne látky - mäkké a tvrdé drogy - ovplyvňujú našu nervovú sústavu. Pôsobia na náš mozog, majú vplyv na prenos tzv. neurotransmiterov medzi jednotlivými neurónmi. Tieto transmitery majú povzbudivú alebo tlmivú úlohu.
Psychoaktívne látky dokážu meniť mozgové funkcie a spôsobujú dočasné zmeny vnímania, našej nálady, chovania a nášho vedomia.
Pod ich vplyvom človek zažíva pocity, ktoré nikdy nezažil, má omnoho bohatšie sny, ale aj nápady či iný pohľad na život. Všetko mu ide ľahšie a nič mu nerobí starosti.
Samozrejme časom sa rozvíja jeho závislosť a dávky musí mať čoraz vyššie.
Prírodné drogy ľudia využívali od nepamäti, najmä alkohol a mak.
Konopné látky sa používali už behom staroveku. Marihuana a hašiš sú tzv. kanabinoidy, ktoré stimulujú vnútorné mozgové štruktúry a tie potom vyvolávajú celkové uvoľnenie organizmu, zlepšujú náladu a podporujú chuť k jedlu.
Na rozdiel od ostatných psychoaktívnych látok pri kanabinoidoch zatiaľ nebolo predávkovanie s následkom smrti.
Avšak ich častým užívaním alebo vysokými dávkami môžu nastať poruchy kognitívnych funkcií ako zhoršenie pamäti alebo rôzne halucinácie.
Odporúčam na akútnu - krátkodobú nespavosť:
Zásadný prelom v užívaní psychoaktívnych látok prebehol v 19. storočí, kedy boli popísané aktívne zložky jednotlivých rastlín. Ako jeden z prvých sa začal používať morfín, je to opiát, ktorý tlmí bolesť. neskôr sa objavil heroín, ktorý mal zbaviť užívateľov morfínu ich závislosti na ňom.
Opiáty ako heroín, morfín a kodein napodobňujú účinky, ktoré vzbudzujú príjemné pocity a uvoľňujú sa napr. pri športe alebo pohlavnom styku.
Sú veľmi návykové.
Ďaľšou objavenou látkou bol kokaín. Na začiatku bol považovaný ako "potrava na nervy" alebo tzv."neškodiaci prípravok na utíšenie smútku."
Začalo sa vyrábať množstvo najrôznejších nápojov obsahujúcich kokaín, najslávnejšia bola Co..Cola.
Kokaín je prírodná látka, ktorá v mozgu blokuje odpratanie serotonínu a dopamínu (neurotransmitery zodpovedné za naše šťastie a príjemné stavy) z nervových synapsií, a tým predlžuje ich účinok.
Človek zažíva užitím pocit eufórie, šťastia, zvyšuje sa mentálna kapacita, naopak je znížený pocit únavy a potreba spánku.
Častým užívaním sa objavuje búšenie srdca, nespavosť, strata REM spánku (naše snívanie).
Na konci 19.storočia sa objavili tzv.barbituráty, ktoré mali za úlohu zlepšiť náš spánok ale boli veľmi návykové.
Reakcie ľudí počas užívania boli rozdielne, často dokonca dochádzalo k predávkovaniu.
Barbituráty boli nahradené bezpečnejšími benzodiazepinami.
V 30.rokoch 20.storočia sa objavili tzv. aminy - amfetamin a metamfetamin. Predávali sa voľne ako prostriedok proti zápalu nosohltanu, proti obezite, depresii. Účinok týchto aminov je 10x silnejší ako samotný kokaín, a pritom boli omnoho dostupnejšie a lacnejšie. Dokázali zvýšiť výkonnosť, vedeli potlačiť depresiu, tlmili ospalosť a únavu.
Počas 2.svetovej vojny boli amfetamíny veľmi často užívané vojakmi. Boli dokonca bežné aj v nemeckých domácnostiach, gazdiné - zvládali lepšie starostlivosť o deti, domácnosť a stres z vojny. Dokonca Hitler užíval amfetamín niekoľkokrát denne.
Tieto povzbudivé látky majú podobný účinok ako kokaín ale po ich užití nenastáva taká eufória. Pôsobia cez dopamín ale nespôsobujú uvoľňovanie serotonínu v takej miere ako kokaín.
Po 2.svetovej vojne sa objavili nové syntetické drogy ako LSD, ktoré napr. CIA používala k výsluchom väzňov.
LSD sa zaraďujú medzi halucinogény.
Jedná sa o širokú skupinu látok, ktoré zahrňujú drogy prírodné a syntetické, a preto ich účinky sú rôzne.
Napr. v bdelom stave vyvolávajú klamlivý dojem, ktorý daný jedinec považuje za realitu. Pravé halucinácia sa ale objavujú zriedka. Spôsob, ako tieto preludy-ilúzie vznikajú, nebol celkom objasnený.
Šamani dodnes využívajú prírodné halucinogény pre kontakt s duchmi.
(Dr.Sandi Mannová)
